Videl som raz jedno mesto

Autor: Lukáš Majerský | 14.11.2013 o 0:56 | (upravené 14.11.2013 o 1:21) Karma článku: 13,59 | Prečítané:  409x

Naša schopnosť prispôsobovať sa vedie k tomu, že všetko akceptujeme, a to je pre nás jedna z najväčších hrozieb. Bytosti dokonale prispôsobivé, nemôžu mať nepružnú morálku.

 

„Zapadlo slnce nad krajom, kde umrel zmysel pre mravnosť, kde sa svedomie otupilo, kde sa rozumové schopnosti scvrkli, oslabili a pomútili." Znie výstraha amerického spisovateľa Ambrosa Bierca trblietajúca v ponovembrovom období.

Toto mesto je ako každé iné mesto. V tomto meste Slnko ráno vychádza a večer zapadá. Chodníky sem tam okrášľuje výmoľ, hrboľ, alebo po výdatných dažďoch sa z chodníka stane malé jazierko decentne reflektujúce slnečné lúče, či svetlo pouličnej lampy, ak tá funguje, keďže ak voda aj steká do kanála, ten je nekompromisne upchaný. V tomto meste je veľa toho, čo stojí za to si pozrieť, koniec koncov je to metropola socialistickej architektúry „východnej Európy" ako nás tu vždy s úsmevom na perách situujú turisti. Áno, musím bezvýhradne súhlasiť, veď kto by si nemohol nevšimnúť tie nádherne vtáčími výkalmi zamaľované oceľové nosníky budovy Národného rozhlasu - kto by nezatajil dych pri nádherne sivých múrov Domu odborov - koho by to nelákalo na chvíľu ležať v posteliach najluxusnejšieho hotelu Kyjev priamo v srdci našej obdoby Times Square, teda na Kamennom námestí, kde vás so zhnitými zubami láskavo privíta močom, alkoholom a zoschnutou špinou voňajúci mestský trubadúr s čučom v ruke - ľudia si tu všetci navzájom pomáhajú, každých päť minút, keď na rušnejšom mieste postojíte, si niekto od vás vypýta cigaretu a vy mu ju samozrejme s radosťou dáte aj keby to malo znamenať, že vám nezostane v krabičke ani jedna. Ak ste milovníkom umenia, musíte navštíviť Národnú galériu, ale pozor dať si musíte, aby na vás nespadol kus plechu, či hrdze z jej fenomenálnej fasády - no ak na umenie moc nie ste a radšej by ste chceli len nakupovať, príjemne si popiť, tak určite musíte zavítať sem, do tohto Milána Strednej Európy, s jeho veľkými nákupnými centrami a obchodnými alejami zahanbujúcimi i Mariahilfer Straße a Oxford Street. Skutočne, Obchodná ulica je mestským skvostom, kde okrem milión druhov kebabu v piatok získate pár vybitých zubov zadarmo, ak budete mať šťastie a oslovíte toho „správneho človeka". Alebo poďte do takej Eurovei, pri nábreží našej divokej rieky, tam skutočne nakúpite to, čo nechcete a nekúpite, čo ste chceli, ale čo tak si dať kávičku a sledovať ľudí, ktorí sa promenujú okolo s blaženou ľahostajnosťou, možno idú do kina na filmy, ktoré nestoja ani za euro, alebo do obchodíku Billa, ktorá je na každom rohu, možno si idú kúpiť dobrú flaštičku, ktorú vypijú v slepej uličke, hnijúcom parku, opustenom námestí Slobody, alebo pod Starým mostom, ktorý je už ale bohužiaľ na dôchodku a čelí tieto dni nekompromisnej eutanázii a bude nahradení niekým novým, mladším, lepším, ktorý ponesie na svojich pleciach dlho očakávanú električku do Petržalky, pretože presne to je ta najaktuálnejšia a najpálčivejšia vec, ktorú toto hladové mesto potrebuje.

Sme skutočne vyhľadávanou turistickou destináciou a bodaj by nie... veď, kto prvý raz vystúpi na Hlavnej, či Autobusovej stanici a zamdlie od  príjemného, od moču nerozoznateľného oparu, kto by sa sem len nevrátil? Hneď si vás toto mesto získa a privinie k srdcu.

Návštevníci si vskutku prídu na svoje. Okrem vyššie spomenutých must see top destinácii samozrejme netreba pozabudnúť na bohatú históriu mesta. Ak nie ste fanúšikom nezáživných a dlhých prechádzok a minimálneho informačného charakteru, tak neváhajte a navštívte nás, keďže romantická prechádzka našim historickým centrom vám nezaberie viac než desať minút. V každom prípade musíte vidieť Dóm sv. Martina, ktorý je obklopený tichou nedotklivou atmosférou výfukových plynov a rozohriatych motorov svištiacich po Moste Národného povstania, ktorého stavba s filigránskou dômyselnosťou vedie presne okolo Dómu, popod hrad pozdĺž mestských hradieb, ale pozor si tu dajte, aby vám tehla z ich rozpadávajúcich sa častí netrafila čelné sklo a potom cesta príjemne pokračuje k Prezidentskému palácu, v ktorom sa sústreďuje múdrosť, šľachetnosť a dobrocit tohto národa. Všetko v duchu demolácie minulosti za budovanie lepších zajtrajškov v našej socialistickej vlasti.

A dosť!

Mohli by sme takto pokračovať ak nie donekonečna, aspoň ešte dosť dlho. Mohli by sme spomenúť, že cesta od jedného konca mesta k druhému trvá dlhšie než cesta vlakom do Viedne, mohli by sme sa čudovať aký zmysel malo vyhadzovať tisíce eur na „budovanie" cyklotrás, ktoré sa úmorne budovali ťahmi štetcom, keď sa na cestu, či na chodník namaľovali biele čiary a obrázok bicykla, ktoré po čase zmyje voda nielen zo sveta, ale aj z pamäte magistrátu, o cenách bytov a nájomného ani nehovoriac a tak ďalej. Problém je však oveľa závažnejší.

„Naša schopnosť prispôsobovať sa vedie k tomu, že všetko akceptujeme, a to je pre nás jedna z najväčších hrozieb. Bytosti plasticky dokonale prispôsobivé, nemôžu mať nepružnú morálku." vraví pán Stanislaw Lem ľuďom, ktorí proti ničomu neprotestujú, ani len sa nepozastavia nad nezmyselnosťou niektorých rozhodnutí, nad ťažkopádnosť a niekedy až amaterizmom vedenia mesta, nech už je akékoľvek, či modré, červené, tyrkysové s hviezdičkami a mesiačikmi... Peniaze z daní tečú dolu stokou a keď je dopyt a vôľa obyvateľov, kontruje mesto nedostatkom financií.

Samozrejme za posledných dvadsať rokov sa tu toho nesmierne veľa zmenilo, ale aj nesmierne veľa rozšafárilo, prehajdákalo, vytlačilo do autu a zamietlo pod koberec. Vonkoncom, čo si máme myslieť o magistráte, VÚC-ke, vláde štátu, ktorá dovolí, aby šesť rokov v strede mestskej časti bol obrovský skelet bývalého Prioru, ktorý bol predaný firme, ktorá na stavbu nového obchodného centra nemala nikdy peniaze, čo si máme myslieť o čiernej nadstavbe oproti starej budovy Národného divadla, ktorá je každému ukradnutá - síce nám tu neprekážajú nelegálne osady postavené na súkromných pozemkoch, ale namiesto toho tu vládne stavebný chaos, ktorý ničí to, čo komanči nestihli zničiť a tak ďalej...

Toto mesto je hlavné mesto republiky. Toto mesto je zároveň najväčším mestom tejto krajiny. Toto mesto leží pri sútok riek Dunaj a Morava. Toto mesto leží v blízkosti rakúsko-maďarských hraníc. Toto je asi tak všetko, čo toto mesto je. Je to mesto s mestskými problémami, ktoré rozhodne nie sú fatálne, ale ani parciálne. Toto mesto je ako každé iné mesto. Chodníky tu nie sú dláždené zlatom, potrubiami a riekami nepreteká mlieko, neprší tu Coca Cola a pečené holuby pravidelne nerozbíjajú kryštálové okna činžiakov postavených z melónového cukru a ľudia sa nedržia za ruky, spievajúc kumbaya. Žijú tu ľudia, ktorí chlastajú a fetujú a sú tu ľudia, ktorí chodia do kostola a riešia každodenné maličkosti. Áno, sú tu ľudia, ktorí zarábajú nad 2000 euro, ale sú tu ľudia, ktorí si idú oddrieť dušu, aby mali 340 euro a nejako zaplatili nájomné a vyžili. Tak to chodí všade.

Toto mesto sa volá Bratislava a ľudia tu rovnako umierajú na cirhózu pečene a chodia k psychiatrom ako aj inde.

V tomto meste, v ošarpanom, ale aspoň krikľavo zateplenom paneláku, ktorého základy pomaly klesajú na jednu stranu, práve človek oslavuje štyridsaťpäťročné výročie svojho výťahu - cesta ním je ako ruská ruleta. Tento človek nemá žiaden televízor a žiaden internet a nemá možnosť čítať tento blog. Namiesto toho otvára knihu poviedok od Ambrosa Bierca a číta: „Zapadlo slnce nad krajom, kde umrel zmysel pre mravnosť, kde sa svedomie otupilo, kde sa rozumové schopnosti scvrkli, oslabili a pomútili."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?