Naša sloboda, náš život

Autor: Lukáš Majerský | 17.11.2013 o 14:30 | (upravené 17.11.2013 o 14:49) Karma článku: 22,27 | Prečítané:  739x

Keby nebola sloboda slova a tlače, tak by zrejme žiadne SME-čko neexistovalo, ja by som nepísal tento blog a vy by ste všetky informácie nezískali z internetu, ktorý by bol cenzurovaný, ale zo štátnych médií. Pre ľudí, čo vedia čítať a sem tam si prečítajú nedajbože aj nejakú knihu, by takáto predstava bola úplnou katastrofou.

 

Neviem si predstaviť, čo si napr. takí Tatarka, Havel, Mňačko museli myslieť, keď písali, čo písali, s vedomím toho, že za to môžu ísť aj do basy, ak sa ten súdruh tam hore zle vyspí. Slová, slová, slová. Sú to len slová, ale kam by bol dostal Hitler bez slov? Goebbelsova výzva k totálnej vojne končiaca efektne: „Tak povstaň národ a rozpútaj sa búrka!" má veľmi desivú rovinu, keď si človek predstaví povojnové rozbombardované cesty, zrútené domy a ľudí bez majetku prechádzajúcich sa okolo trosiek svojho života a nevediac kam ísť. Ale nemusíme zas zachádzať do takého extrému. Napr. nekonečné odrapotávanie slova „istoty" a ďalších abstraktných a bezobsažných vráz prinieslo SMERU-SD 83 poslancov v parlamentných voľbách, bez toho, aby skutočne nejaké „istoty" priniesol... Možno je ešte však priskoro to súdiť a ku koncu tohto volebného obdobia budeme mať trináste dôchodky a platy, vysnívanú tisíc eurovú minimálnu mzdu, moderné nemocnice s usmievavými zdravotnými sestrami a lekármi, s plnou zamestnanosťou, efektívnymi sociálnymi službami a s diaľnicami spájajúcimi všetky krajské mestá. Držím palce!

Čakám... Čakám... Čakám... No zatiaľ mi nikto nezaklopal na dvere a nejde ma odniesť na výsluch, že prečo som v tomto blogu spomínal vládnucu stranu SMER-SD. Aj toto je dôkazom toho, že ešte stále tu tá sloboda je, nezmizla z jedného dňa na druhý a vláda jednej strany zatiaľ nepredstavuje to obrovské ohrozenie slobody, ako by nám to opozícia chcela prezentovať, ak sa tá vôbec ešte zo svojej hybernácie prebudí. Alebo je ako Šípková Ruženka čakajúca na princa, ktorý ju vyslobodí z kómy? Ťažko povedať, ale história nám ukazuje, že očakávanie spasiteľa niekedy má úplne opačný, než konštruktívny efekt. V skutočnosti všetky slovenské politické strany SMERu závidia. To, že napr. strana Daniela Lipšica má v názve väčšina, ešte neznamená, že reálne väčšinu má a to, že SMER vládne „štandardne", ešte neznamená, že keby mal ústavnú väčšinu, by sa správal rovnako „štandardne" a nebral si príklad z pána Orbána v Maďarsku. Ale dosť o tom, vráťme sa k slobode a novembru 1989.

Nuž teda sloboda. Prečo by sme si ju mohli ceniť? Možno preto, pretože sloboda znamená možnosť mať možnosti. Môžeme si povedať, že nemá to tu zmysel, vykašľať sa zvysoka na všetko a odísť kadeľahšie a rovnako tu môžeme zostať a pomaly a ťažko, malými krokmi prispieť nejako k tomu, aby to tu aspoň v nejakom ohľade bolo lepšie než teraz. Alebo si sadneme večer do krčmy a všetko prepijeme. Možných možností je neúrekom.

Predstava nemať možnosť vytvárať si možnosti, ba dokonca byť perzekvovaný, nebodaj potrestaný za to, že som sa o niečo pokúsil, čo štát, čo strana z iracionálnych dôvodov nechcela, ma desí. Prednovembrový štát totiž nechcel samostatne mysliacich ľudí, takýto štát chcel ľudí utopiť materiálnym zabezpečením za cenu ich vlastného autonómneho a kritického rozumu. Ten štát sa usiloval zobrať človeku možnosť využiť svoj rozum a naplno sa sebarealizovať, pretože boľševickí teoretici vychádzali z predpokladu, že ľudská povaha je tvarovateľná a teda cez rozsiahle sociálne inžinierstvo dokážu zmeniť samotnú podstatu ľudí. Pripraviť ľudí o možnosť využiť tú jedinečnú ľudskú vlastnosť, teda slobodne uvažovať a sa rozhodovať je najnehoráznejším a najzvrátenejším pošliapaním ľudskej dôstojnosti. Každý človek by totiž mal mať možnosť voľby - teda rozhodnúť sa, aký život chce žiť.

Je nekonečne cynické využiť slobodné parlamentné voľby občanov a ústavný rámec na to, aby sa zrušila ústava a zlikvidovala akákoľvek názorová pluralita ako to spravili československí komunisti v roku 1948. Oni mali možnosť rozhodnúť sa a vybrať si svoj osud a využili to na to, aby druhým takúto možnosť už neumožnili. Boli totiž rovnako ako Hitlerova NSDAP fanaticky presvedčení, že predstavujú politickú avantgardu, ktorá musí na svoje plecia vziať zodpovednosť spasiť ľudstvo budovaním zhmotneného ideálu, v prípade KSČ komunizmu, ktorý však v konečne fáze mal predstavovať úplné oslobodenie človeka. V skutočnosti režim, ktorý tu bol, nebol ani komunizmom ani socializmom, ani diktatúrou proletariátu, ale krokom späť k akejsi modernej forme aristokracie, ktorú tvorila komunistická nomenklatúra. Moc mala komunistická špička a smotánka. Legitimitu si udržiavala nie otroctvom, či nevoľníctvom, ale ťažkopádnym centrálne plánovaným materiálnym zabezpečovaním, mysliac si, že ľudia sú len tvory, ktorým stačí, že sa naplnia ich elementárne živočíšne potreby a nepotrebujú osobnostný, kultúrny a spoločenský rozvoj. Čo má robiť človek, keď je najedený a má kde bývať? Pracovať a jesť ďalej? Takáto forma existencie je čokoľvek len nie ľudská. V inom prípade by sme neboli viac než zvieratá.

Vraví sa, že človek dneška môže aj na námestí si ísť vykričať dušu, a nik ho nepočúva. To však nie je problém liberálno-demokratického režimu a kapitalizmu, ktorý nemusia ísť ruka v ruke, ale nás ľudí - je to môj a váš problém, že nechceme počúvať a uťahujeme sa do pohodlnej apatickej ľahostajnosti všedných dní.

Sloboda neobsahuje len možnosť vybrať si z rôznych možností a vytvárať možnosti pre seba a pre iných, neznamená to len možnosť, aby druhí uznali našu dôstojnosť, znamená to aj možnosť neúspechu, možnosť zlyhania, ba možnosť straty rozumu.

My ako ľudia by sme však nemali rezignovať a zahodiť flintu do žita, ale pozviechať sa a ísť ďalej, poučení z neúspechu, múdrejší o ďalšiu skúsenosť a ísť napred napriek všetkým krízam a možným reprízam zlyhávania. Život nie je, nebol, ani nebude raj na zemi a prechádzka ružovým sadom, ale sloboda nám zaručuje budovať si svoj vlastný raj pre seba tu a teraz.

Alebo sa rozhodneme, že svet je zlý a zlo ho ovláda a nám sa do neho nechce ísť, uzavrieme sa a povieme si: „Nech to niekto urobí za mňa", „Nech niekto vyrieši moje problémy za mňa." Áno, niekto môže prevziať zodpovednosť za náš život a rozhodovať za nás. V tom momente však ako k tejto dohode dôjde a my si to náhodou rozmyslíme, už bude neskoro, už nebude existovať možnosť zmeny, pretože človeku, skupine, strane, štátu sa zapáčilo rozhodovať za nás a túto možnosť si tak ľahko už nedá vziať.

Čiže ak sa bavíme o 17. novembri 1989 a obdobiu, ktoré nasledovalo a vravíme, že to skončilo neúspešne, že to bola konšpirácia, že sa nič okrem mocenskej výmeny tých tam pri koryte nezmenilo, že to nebodaj bolo fiasko, uvedomme si, že môžeme o tom slobodne diskutovať, ba nedajboh sa pokúsiť to zmeniť... Zmeniť svoje okolie, v rámci rodiny, priateľov, spolkov, organizácií, a už chráňboh v rámci politických strán, či hnutí. Vonkoncom samotné internetové portály, v ktorom ľudia píšu tie najrozličnejšie konšpiračné teórie ohľadom nežnej revolúcie, je výdobytkom samotnej revolúcie, teda slobody slova.

„Sloboda slova, na čo mi to je, keď nemám čo jesť?" vravia niektorí, že zo slov sa človek nenaje, ale ďalším výdobytkom novembra je to, že mám možnosť vziať si svoj život do vlastných rúk a zmeniť to k lepšiemu, ak však chcem a o to usilujem. Ak už nedokážem zmeniť svet, ani politický systém Slovenska, mám možnosť zmeniť svoj život ako sa mi zachce. A táto sloboda určite nie je nič samozrejmé.

Občas si treba uvedomiť, že ulice nie sú špinavé, pretože mesto platí málo upratovačov, ale preto, lebo tam tie odpadky hádžeme my.

Za to, že mám možnosť sa vyjadriť skrz písanie a že sa nemusím báť kvôli tomu, čo si myslím, ďakujem všetkým ľuďom, ktorí v tom novembrovom chlade námestí a ulíc mrzli a písali dejiny. Bez ohľadu na to, ako to všetko dopadlo a aké chyby sa robili, zmenili tento náš mikrosvet a umožnili tak, aby sme tu znútra uvideli ten obrovský svet tam vonku. Ten svet môže byť hocijaký, ale je už aj náš. A za to som vďačný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?