Za zvolenie Kotlebu môžu všetky strany

Autor: Lukáš Majerský | 24.11.2013 o 12:20 | (upravené 24.11.2013 o 15:27) Karma článku: 15,58 | Prečítané:  1185x

Áno, noviny sú toho plné, pár dní, ak budeme mať smolu aj týždňov, sa bude analyzovať, prediskutovávať a vyčerpávajúco omieľať dokola víťazstvo Mariana Kotlebu v Banskobystrickej VÚC-ke a pravicové politické strany s tupými pohľadmi budú bezcieľne ukazovať prstom, že toto nečakali, oni za to nemôžu a SMER od toho všetkého bude dávať ruky preč, zabudnúc skleroticky na to, že bol porazený jeho kandidát a všetci sa samozrejme budú oháňať Hitlerom. Kto však skutočne vydláždil cestu za postom župana Kotlebovi? Odpoveď: všetky politické strany.

Vinné sú všetky politické strany. Čo v tomto kontexte znamená vôbec slovíčko „vina"? Asi toľko, že politické strany na Slovensku sa spreneverili, zdiskreditovali a úplne stratili vzťah k občanom - ešte to vyhrotíme: strany stratili vzťah k realite. Sme svedkami salónnych debát „politických elít" o rovnej dani, dvadsať percent tu, devätnásť tam, dvadsaťjeden sem a ľudia pri tom nemajú na nákup základných potravín. Bavia sa o druhom dôchodkovom pilieri, šesť, sedem, osem, deväť, desať a neviem koľko percent a pri tom moja babka, ktorá celý život tvrdo pracovala, má dôchodok 230 euro a keby bývala sama nemá na zaplatenie nájomného. Mohli by sme takto pokračovať ďalej, ale načo? Jeden príbeh hovorí za všetko: mobilizovali sa pravicoví voliči a vtedajšia opozícia vystupovala na protivládnych protestoch v Bratislave, Sulík blogoval, potom prišiel s referendom a aj s vlastnou politickou stranou a šup sem šup tam parlamentné voľby skončili a hneď bolo jasné, že pravica, aj keby v parlamente bolo 10 strán, tak pravica zostaví vládu - Síce prezident otáľal, ale predsa nakoniec tú pravicu povolal - Ako to skončilo? Už beztak dosť rozhádaná vláda nezískala po necelých dvoch rokoch dôveru kvôli Eurovalu. „Čo? Aký Euroval?" Presne. Aký Euroval... Odhliadnuc od toho, že vláda mala veľmi čudné zloženie a hádala sa permanentne - ešte k tomu bola natoľko sprostá, že to robila pred kamerami a nie ako SMER za zatvorenými dverami - a niektorí vravia, že vláda by padla tak či tak, ak nie teraz tak neskôr - podstatné je však fakt, že vláda padla kvôli Eurovalu. Väčší dôkaz straty spojitosti s realitou snáď už ani v slovenskom kontexte neexistuje. Namiesto riešenia hospodárskej krízy, vysokej nezamestnanosti a ľudí žijúcich na pokraji chudoby, namiesto riešenia korupcie, nekonečných súdnych prieťahoch a nedôvery voči súdom a pocitu nevymožiteľnosti práva, namiesto riešenia zastaraných, zadlžených a neefektívnych nemocníc, namiesto budovania dopravnej infraštruktúry, namiesto riešenia vysokých daní a odvodov, ktoré tečú dolu štátnym kanálom a mnohých ďalších vecí, tak namiesto toho sa riešil Euroval, ktorý sa spojil s hlasovaním o dôvere a vieme ako to dopadlo. Nastali voľby a pravica sa začala trieštiť a atomizovať a namiesto hĺbkovej sebareflexie a veľkého pocitu hanby a studu sa vymenil jeden stranícky predseda, pár ľudí z pár strán odišlo, jeden si založil novú stranu, druhý kandiduje za prezidenta a to je všetko. Nie je to však nič výnimočné, stalo sa aj v iných krajinách a tá ospevovaná „nová pravica" ani tam nespadla z neba a nebola hneď. Trvalo to niekoľko rokov. Z tohto hľadiska trieštenie musí pokračovať a to staré nielen odhniť, ale úplne zmiznúť. Kauza Euroval + hlasovanie o dôvere však demonštruje, čo sa stane, keď sa zabudne na zmysel a podstatu politiky ako správy veci verejných a politici sa začnú správať ako deti a hádať sa kto má pravdu a väčší penis.

Frešo na tlačovej konferencií hovoril o rane demokracii a podobne... V prvom rade tou ranou demokracii bola predchádzajúca pravicová vláda, ktorá sa vysmiala svojim voličom, tým že sa sama odvolala. Pričom pani Radičová za to nemôže a jej zúfalé spojenie Eurovalu s hlasovaním o dôvere bol výkrik: „Majte predsa rozum!" no ukázalo sa, že okrem nej, v tej vláde rozum stratili snáď úplne všetci.

Fico na tlačovej konferencii hovoril, že výhra Kotlebu je vinou pravice. Skutočne pán predseda? Fico zabúda, že bol porazený kandidát SMERu, že stratil hlasy a to za vyššej účasti aká bola v prvom kole. Marian Kotleba získal 71 397 hlasov. Títo ľudia volili Kotlebu nie preto, že je „extrémista", ale preto, pretože sú znechutení súčasným establišmentom, ktorý predstavujú súčasné politické strany.

Hnutie OĽaNO získalo v parlamentných voľbách 2012 8,55%, volilo ich 218 537 občanov. Táto strana sa označuje za „nesystémovú", či „neštandardnú" preto, pretože v podstate je len akýmsi „združením" nezávislých poslancov, čo ju robí neštandardnou v kontexte parlamentných strán a nedá sa v jej prípade jasne identifikovať nejaký štandardný stranícky systém a narúša zavedené vnímanie strán na Slovensku, čo ju robí nesystémovou. Ľudia jasne voľbou takejto strany dali najavo znechutenie nad „štandardnými" a „systémovými stranami". Voľba Kotlebu zase znamená ukázať všetkým, pravici aj SMERu, že ich ľudia majú plné zuby, pretože už neplnia svoju základnú funkciu: počúvať ľudí a riešiť ich problémy. Slovensko nie je Bratislava a investori sem neprídu kvôli výhľadu na Tatry. Človeka z dediny, človeka z veľkomesta, či malomesta nezaujímajú abstraktné pojmi ako „istoty" a „Euroval", ale chcú mať dôstojný život a mať adekvátne zaplatené za svoju prácu. Politické strany a teraz je jedno či to je „pravica", „ľavica", či „stred" prestali plniť svoju základnú funkciu a utápajú sa v ideologických prestrelkách a kávičkových rečiach, pričom ľudia sú zúfali z hospodárskej, sociálnej a politickej situácii, ktorá tu vládne. Z tohto hľadiska sa „nesystémovými" stali aktuálne politické strany na Slovensku. Frustrácia z tohto stavu, kedy „voliť nie je koho", ba dokonca, kedy sa už ani nevolí „ten, čo kradne menej", sa ventiluje prostredníctvom voľby nových, dovtedy nevídaných, politických zoskupení a ľudí. Každý hlas, ktorý Kotleba získal v skutočnosti je protestným hlasom a jeho zvolenie nie je výkrikom „krvácajúcej demokracie", ale výkrikom zúfalstva ľudí, ktorých jedinou požiadavkou je to, že sa chcú mať lepšie ako teraz, ale žiadna politická strana im to už nevie ani nie že zaručiť, ale už ani nie sľúbiť. Jediné, čo je počuť zhora, je ďalšie uťahovanie opaskov. V skutočnosti tento štát je natoľko neefektívny, že keby tu bolo rovnaké zdanenie ako napr. vo Švédsku, tak by školám stále padali omietky, človek by naďalej rok čakal na CT v nemocnici, krajské mestá by neboli spojené diaľnicami, úradníci by neprestali brať úplatky a ľudia by neprestali uplácať a áno, súdne konanie skutočne môže trvať aj dlhšie než desať rokov... A za tento stav sú zodpovedné všetky politické strany, ktoré boli kedy vo vláde. Je jedno či sa označovali za pravicové, či ľavicové. Znie to nefér? Nech to znie akokoľvek, načo máme tých ľudí potom vôbec voliť, keď nič nezmenia? Za to, aby na tomto štáte makali sú platení. Oni ho skôr však využívajú ako wellness pobyt hradený z daní občanov.

Voľba Kotlebu za predsedu Banskobystrickej VÚC-ky možno konečne prebudí tých nešťastníkov sediacich v parlamente a začnú konečne nielen načúvať občanom tejto republiky, ktorá môže byť hocijaká, ale stále skrýva neskutočný potenciál, ale začnú aj reálne ich problémy riešiť. Peňazí na ich riešenie je dosť - aj bez eurofondov... druhá vec je ako sa s týmito peniazmi hospodári. A hospodári sa s nimi veľmi zle. Keby takto hospodáril bežný človek, tak už je na ulici s exekučným konaním na krku. Alebo skutočne to bude rovnaké ako po parlamentných voľbách v 2012... zahanbené pohľady, keci o sebareflexii a vystavenom účte, z ktorého sa radno poučiť, ale v podstate sa nič nedeje... len niekto zakričí do vetra, niekto odíde a tak... Najprv som bol síce šokovaný z toho, koľko hlasov získal SMER, ale už som oveľa pokojnejší a hlavne menej naivný, čo sa tohto týka... Za dva roky pravicovej Radičovej vlády a za skoro dva roky Ficovej druhej vlády sa v skutočnosti nič nestalo. Mocenské centrum sa obmenilo, ale vegetí sa tam hore na hradnom vŕšku ďalej. Zmenia sa nejaké čísla v rozpočte a v daniach, technokraticky sa dačo tu-tam vyrieši, sem tam niekto v telke vystúpi a hovorí o veciach, o ktorých nemám ani šajnu a život ide ďalej. Jediné, čo sa mení, sú ceny v obchodoch. Štát však zaujíma len, že platím dane a že robím ako otrok, ale ten zamestnávateľ nie a nie mi zaplatiť tie prémie, ktoré sľubuje už dva roky. Hlavne, že on má trinásty plat, ktorý pre mňa predstavuje vec z ríše fantázie. Ako sa vraví, „sľuby sa sľubujú, ale peňaženka je stále prázdna."

Voľba Kotlebu v „župných" voľbách je kopanec od voličov do rozkroku súčasného úplne odosobneného a lunatického politického establišmentu. Môžeme ho označovať za „extrémistu", „fašistu" a podobne, ale ak spomalýme, tak veľké možnosti na represiu a fašizmus mu tento úrad neumožňuje. Samozrejme ja by som ho nikdy nevolil a takýto ľudia v politike nemajú čo hľadať a túto voľbu netreba podceňovať. Ale vysvetlite to niekomu, kto voliť nemá koho a nemá dať ako politikom vedieť, že chce, aby konečne riešili tú biednu situáciu, v ktorej sa nachádzal...

Voľba Kotlebu sa dá preložiť ako výkrik občanov: „Páni politici vypočujte nás!" „My sme stále tu, nezmizli sme!" Niekedy mám totiž pocit, akoby sme tým politikom vlastne zavadzali, stáli v ceste ich „vyšším cieľom".

Za zvolenie Kotlebu nesú zodpovednosť všetky slovenské politické strany. Produkujú bezobsažné abstraktné frázy - Fico sa oháňa „istotami", Frešo sa oháňa „zlými socialistami" a ja zatiaľ robím za minimálnu mzdu s perspektívou, že do dôchodku pôjdem zrejme v sedemdesiatke, ak sa jej dožijem. V tomto ohľade je voľba fúzatého holohlavého týpka, ktorý sľubuje jednoduché riešenia na každodenné problémy ľudí celkom logická, ak zarátame do rovnici ten politický marazmus, ktorý sa šíri ako mor z toho slonovinového parlamentu so sochou znásilnenej a zbitej spravodlivosti pred jeho hermeticky uzavretými bránami.

Všetky politické strany majú teraz za úkol si tento kopanec do rozkroku pretrpieť, napľuť si do rúk, vykasať rukávy a konečne znovu plniť svoju funkciu. Alebo ich tento kopanec do rozkroku uchýli k tomu vziať si morfium a ďalej sa otupovať pocitom vlastnej výnimočnosti a nenahraditeľnosti. V takom prípade potom ľahko môže nastať scenár, že znechutenie naberie masovú dimenziu a prerastie do zvolenia ĽSNS do parlamentu, potom do vlády a to sa potom už my demokrati môžeme skutočne baviť o tom Hitlerovi...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?