Bieda referenda na Slovensku

Autor: Lukáš Majerský | 6.12.2013 o 12:47 | (upravené 6.12.2013 o 13:08) Karma článku: 14,31 | Prečítané:  507x

Dokáže inštitút referenda v praxi niečo na Slovensku zmeniť alebo slúži len ako nástroj kampane politickým stranám a zákonodarca to v skutočnosti vôbec nechce riešiť? A prečo je to tak? Na tieto a aj na ďalšie otázky ohľadom referenda na Slovensku sa pozrieme bližšie.

 

Najprv sa pozrieme na konkrétne články Ústavy, ktoré riešia otázku referenda a poukážeme na možné problémy, ktoré z toho môžu vyplývať a nakoniec si to celé pekne zhrnieme. Tak poďme na to:

 

Referendum sa v Ústave SR rozoberá v druhom oddiely (referendum) piatej hlavy (zákonodarná moc) - konkrétne články 93 až 100.

Článok 93 odsek 1 hovorí, že „Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku". Otázkou je, čo si máme predstaviť pod štátnym zväzkom a či jediné platné referendum z 16. - 17. mája 2003 s otázkou: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?" spĺňalo toto kritérium. Otázka stojí tak, čo ešte je a čo už nie je štátny zväzok a čo všetko z takéhoto rozhodnutia občanov ohľadom suverenity vôbec vyplýva - teda kde je hranica kompetencií, ktoré sa ešte dajú previesť na orgány EÚ v dôsledku referenda, ktoré bolo. Odsek 2 hovorí, že: „Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu." Otáznym v tomto prípade je definícia verejného záujmu. Ak by napr. občania už z akéhokoľvek dôvodu rozhodli v platnom referende, že povinné nosenie školských uniforiem ja dobrá vec, nastáva problém v tom, čo takéto referendum vlastne znamená. Že nosenie uniforiem, je dobrá vec, je normatívny súd a z neho sa nedá vyvodiť legislatívne ich povinné alebo nepovinné nosenie, pretože otázka v referende tak nebola položená. Nebola tak položená, pretože by porušovala možno odsek 3, ktorý hovorí, že: „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet" a keby sa školské uniformy zaviedli povinne pre všetkých žiakov a študentov, či by to nebolo v rozpere s týmto odsekom. V tomto prípade ak by prezident mal pochybnosti o tom, ako má konať, môže podať podnet na Ústavný súd, ktorý by rozhodol, či školské uniformy predstavujú verejný záujem, alebo ide o natoľko triviálnu vec, že nemožno o tom konať referendum. Táto právomoc prezidenta konať ešte pred tým než referendum vyhlási, vyplýva z článku 95 ods. 2 Ústavy, že prezident „môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom." Každopádne nám to však nezodpovedá základnú otázku, čo je a čo už nie je verejný záujem a ako by ho Ústavný súd definoval v takomto prípade a v prípade takéhoto referenda, čo by vôbec z neho vyplývalo.

Prvý odsek článku 95 hovorí o tom, že: „Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov." Môžeme sa baviť, či to je málo alebo veľa, ale zníženie tohto kvóra by určite nikomu neprospelo, pretože by sme potom boli svedkami zrejme niekoľkých referend ročne, ktoré by aj tak neuspeli kvôli účasti, ktorú predpisuje zákon. Ale k tomu sa dostaneme teraz.

Politickými stranami v poslednom čase najspomínanejší je článok 98 ods. 1 Ústavy, ktorí hovorí, že „výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda." Nemenovaní poslanci jednej z „politických strán", sa nechali počuť, že zníženie kvóra a teda, že o závažných otázkach bude rozhodovať menšina, vyburcuje ostatných, aby tiež šli voliť a účasť bude vysoká a teda reprezentatívna a relevantná. Keďže však problémom referenda na Slovensku ja aj to, že sa môže vypísať fakticky na čokoľvek, môže sa pokojne aj stať, že voliť nepríde viac ľudí a napr. 30% voličov rozhodne o niečom, čo sa závažne bude týkať všetkých občanov Slovenska. To by bolo v praxi podobné ako keby na prijatie zákona v NR SR stačilo dajme tomu 74 poslancov, teda menšina. To by úplne znefunkčnilo parlament a zrušilo vzťah medzi vládou a parlamentom. Protiargument však znie aj taký, že napr. pri parlamentných voľbách žiadne kvórum pre platnosť volieb neexistuje a že teda teoreticky môžu ísť voliť napr. len dvaja ľudia, ktorí zhodou okolností budú voliť tú istú stranu a táto strana získa 150 poslancov v Národnej rade SR a voľby budú platné. Odhliadnuc od bizarnosti a nepravdepodobnosti takéhoto scenáru, ústava takýto scenár nijako nerieši. Ale stojí to za zamyslenie...

Odsek 2 článku 98 ďalej hovorí, že návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon. Áno, do zbierky zákonov sa dostane rozhodnutie platného referenda. Ale ústava nerieši, čo to znamená z legislatívnej stránky veci. Príklad: v platnom referende by občania odsúhlasili zrušenie poslaneckej imunity. Na otázku, či ste za zrušenie imunity poslancov NR SR, by občania odpovedali áno. Znamená samotné áno, že automaticky imunita prestáva existovať? Ak predseda NR SR vyhlási tento zákon, znamená to, že imunita už neexistuje? Alebo musí alebo môže NR SR dodatočne odsúhlasiť konkrétny paragrafový zákon o zrušení imunity? A ak by aj NR SR takýto zákon prijať musela (čo reálne nemusí), kto ho má predložiť? Poslanec, poslanci, vláda, výbory NR SR, alebo upratovačka? A môže byť vôbec rozhodnutie referenda právne záväzné pre poslancov NR SR, pre ktorých z Ústavy vyplýva, že svoj mandát vykonávajú slobodne, teda nikto ich aspoň v teórii nemôže nútiť rozhodnúť sa proti svojej vôle... Nie je to presne v rozpore s článkom 73 ods. 2 Ústavy, ktorý hovorí, že poslanci svoj mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Aj tu nás Ústava nechá tápať v tme a príbeh nedopovedá.

A asi najzávažnejším a najspornejším je článok 99 Ústavy, ktorí hovorí: „Výsledok referenda môže NR SR zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti". Ak by vláda chcela, môže ten istý zákon novelizovať donekonečna, ba môže ho aj zrušiť a znovu prijať ako sa jej zachce ak to veľmi veľmi preženieme. Ale len platné rozhodnutie referenda má túto klauzulu trojročnej „nedotknuteľnosti". Čo to však znamená v praxi? Rozhodnutie v referende nemá platnosť zákona ani ústavného zákona - avšak ak poslanci takýto zákon schvália, je kvázi „silnejší" než všetky ostatné zákony. Ale ide to v tomto prípade ešte ďalej... Ak poslanci NR SR môžu čokoľvek, čo bolo obsahom platného referenda zrušiť po troch rokov, ak to prijali, je takéto referendum vôbec funkčné a niečo platné? A nedochádza v takomto prípade k ďalšiemu sporu s článkom 2 Ústavy SR, ktorý hovorí, že: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo"? Ak však túto moc ľudia vykonávajú priamo prostredníctvom referenda a po troch rokov volení zástupcovia toto rozhodnutie zrušia, nie je potom referendum len mocou, ktorá pochádza od zákonodarcu smerom dolu k občanom? Ak NR SR môže zrušiť teda priame rozhodnutie občanov, prečo potom občania nemajú právo zrušiť v referende zákony prijaté parlamentom? Nie je vlastne referendum na Slovensku len nepriamou formou zákonodarnej iniciatívy, ktorá nikde nie je definovaná ako právo občanov?

Ak očakávate konkrétne odpovede na tieto otázky, tak vás sklamem. Na tieto otázky nemá odpoveď zatiaľ nikto. Nie preto, že by ľudia nad referendom nepremýšľali a nelámali si nad tým hlavu a niekedy aj vylomili zuby, ale preto, pretože samotná Ústava nám viac nehovorí. Je to ako by ste čítali Pána prsteňov od Tolkiena, a viete, že tretia časť existuje, ale nikde už nie je a vy si môžete len domyslieť, čo sa má stať. Keďže Ústavný súd SR rozhoduje len o veciach, na ktoré sa naňho v konkrétnom prípade a za konkrétnych podmienok obrátime, tak zatiaľ ani od tejto inštitúcie nevieme, čo celý tento zvláštny oddiel Ústavy vlastne znamená... Ale na druhej strane by ani Ústavný súd nemusel rozhodnúť uspokojivo a jeho odpoveď, ak by po pár rokoch možno prišla, by nič neobjasnila, ale všetko ešte viac zahmlila a každý by si to mohol vyložiť inak.

Ak ste práve zmätený a viete toho o referende ešte menej než predtým, než ste toto začali čítať, tak nemajte žiadne obavy. Nie ste sami. Snáď ani „otcovia zakladatelia" nemali v tom celkom jasno, keď túto časť ústavy komponovali...

Zo siedmych referend zatiaľ bolo úspešné len to z roku 2003 ohľadom vstupu do Európskej únie. Aj to bolo celkom tesné. Cirkus, ktorý by tu vznikol keby nebolo úspešné, to si skutočne nechcem ani predstaviť...

Skôr než nástrojom občanov, referendum slúži ako efektívny nástroj politických strán na svoje zviditeľnenie sa. Teda akási marketingová kampaň (napr. v prípade SMER 2000, 2004, SaS 2010).

Bolo by potrebné sadnúť si za stôl a celú túto časť Ústavy kompletne prepracovať. No až na pár nejasných parciálnych iniciatív niekoľkých poslancov NR SR sa zatiaľ o ničom takom ani neuvažuje. Problém je natoľko komplexný a závažný, že dohodnúť by sa mali všetky politické strany, čo už moc zaváňa ako sci-fi. Bohvie, možno sa bude v dohľadnej dobe konať referendum o tom, či sa má ústavne prepracovať referendum... Očakávať sa tu síce nedá priveľa, ale aspoň vo fantazírovaní, ktoré často nemá ďaleko od politickej reality, je možné všetko...

No nezúfajte drahí spoluobčania, predsa ešte jestvuje možno svetlo na konci tunela a raz sa naši volení zástupcovia odhodlajú riešiť aj toto... možno vtedy, keď už všetko ostatné bude vyriešené a Slovensku bude do zasľúbenej krajiny nekrajiny chýbať už len funkčné referendum. Možno by nebolo od veci im túto vec častejšie vytiahnuť pred oči... alebo lepšie povedané: oháňať sa tým neustále pred ich hlavami, aby konečne zistili, že predsa nerezignovali v tejto krajine úplne všetci, pretože taký stav politikom vyhovuje. Napr. dvadsaťpercentná účasť vo voľbách do VÚC nie je nič svetové, ale napriek deklaráciám politikov ako sú sklamaní a podobne, im takýto stav blažene prospieva... aspoň stačí presvedčiť menej ľudí, čo je jednoduchšie, ako za svoj názor aktívne bojovať argumentmi a stáť si za ním. No to už sme odbočili... ako ostatne končia všetky debaty o referende na Slovensku...

Trošku tej „priamej demokracie" je fajn, otázkou však je, či ľudia sú na referendum pripravení. Referendum je tu. Síce nešťastne formulované a prakticky otázne, ale je tu. Aktivisti kričiaci po „priamej demokracii" by sa však okrem zmeny zákonov mali zamyslieť aj nad tým ako presvedčiť a mobilizovať tých ostatných niekoľko miliónov občanov, ktorí fakticky na referendum kašlú. Prinútiť ich totiž voliť s tou demokraciou naozaj nemá už nič spoločné...

 

 

Pre tých, ktorí chcú vedieť viac odporúčam túto publikáciu: Láštic, E. 2011. V rukách politických strán - Referendum na Slovensku 1993-2010. 1. edícia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011. ISBN: 978-80-223-3000-8

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?