Zodpovedne pre Slovensko

Autor: Lukáš Majerský | 9.12.2013 o 10:16 | (upravené 9.2.2014 o 18:18) Karma článku: 16,22 | Prečítané:  448x

„Zodpovedne pre Slovensko!", znie heslo dňa. Čo si však pod "zodpovednou politikou" máme vôbec predstaviť to už je ponechané metafyzickým úvahám a nič konkrétne sa nepovedalo, ani nevysvetlilo. Ako by sa teda malo zodpovedne pristupovať k politike, pán premiér?

Začneme in medias res a bez okolkov a hneď povieme, že "zodpovednosť" zoberieme ako "zodpovednosť štátu za svojich obyvateľov". Nemyslí sa to však v paternalistickom zmysle, ale zodpovednosť štátu za občanov ako vytváranie vhodných podmienok pre život a rast občanov. Najväčším problémom v súčasnosti je nezamestnanosť a reálna (nie štatistická) chudoba. Ľuďom, ktorí skutočne nedokážu opustiť bludný kruh biedy, do ktorej sa ale sami nedostali - teda chudoba, nezamestnanosť a nedostatok finančných prostriedkov na to začať „žiť dôstojný život", práve týmto ľuďom má štát podať pomocnú ruku - štát má pomáhať tým, čo si nedokážu pomôcť sami. Štát by mal na jednej strane odstraňovať prekážky v rovnosti príležitostí a na druhej strane motivovať ľudí k osobnému rozvoju, rastu, úspechu, ktorý môže viesť k osobnému pocitu ani nie abstraktného „šťastia", ale „spokojnosti". Štátny aparát však tvoria politici a byrokracia (v tom najširšom slova zmysle) a tu sa to všetko aj zasekáva - Úpadok, či marazmus alebo stagnácia politických elít a kostrbatosť vlády vedie k znefunkčňovaní vlastnej účelnosti štátu. Neprevládajú „hodnoty", ktoré hýbu dejinami - ale narastá technokratizácia politiky, žonglovanie s číslami a štatistikami, v ktorých bežný občan je len identifikačným číslom v nejakej databáze - a politika stráca svoju autentickosť a puto s všednou bežnou realitou sa rozplýva. Hlavným dôvodom stagnácie vnútornej obnovy štátu na Slovensku je však neschopnosť vnútornej regenerácie politických strán (hlavne tých „pravicových") a zlyhanie kooptácie šikovných a kvalifikovaných ľudí, ktorí dokážu nazerať aj za okraj taniera. Ľudia, ktorí chcú pomôcť, zmeniť inštitucionálne fungovanie, či zlepšiť postavenie tých, ktorí si sami už nevedia pomôcť - tak títo ľudia končia buď v organizáciách tretieho sektora alebo rezignujú a žijú ďalej a v najhoršom prípade odchádzajú do zahraničia. Keď štát nedokáže motivovať talentovaných, či úspešných, tak nedokáže efektívne pomôcť ani tým najbezbrannejším, pretože okrem mesačných dávok, ktoré rozdáva, nepodporuje ich potenciál byť sami úspešní - keďže neponúka žiadne možnosti a štát sa má práve angažovať tam, kde nie sú investori ani dobrovoľnícke projekty. Štát má byť prehľadný - vláda flexibilná. Namiesto toho stále prevládajú ideologické anachronizmy - hranie sa na ľavicu a pravicu. Moderný štát 21. storočia si nemôže v časoch kríz dovoliť byť ideologicky vyhranený. Napr. progresivita zdaňovania by mala byť komplexne premyslená a cielene efektívna, nielen každý rok toto a tamto zvýšiť, niečo znížiť a hotovo - Problém nie je v zmiešanej trhovej ekonomike ani v liberálno-demokratickom režime, ale vo formulovaní východiskových konceptuálnych bodov a z toho vyplývajúcich  inštitucionálnych parametrov. Politické strany na Slovensku akoby strácali dych. Rozhodnutia vlád nevytvárajú najlepšiu právnu istotu - s daňami a dôchodkami sa zahráva akoby išlo len o nejakú účtovnícku hru; prijímajú sa osamotené zákony a permanentne novelizácie namiesto komplexných reforiem a kvalitne vypracovanej legislatívy - čo samozrejme trvá svoj čas, ale nikto neočakáva od vlády, aby za prvých sto dní vládnutia splnila všetky body svojho programu; na druhej strane by sa dalo očakávať, že do parlamentu a do vlády prídu aspoň trochu pripravené a majú vypracované základné koncepty - čo je spôsobené možno aj volebným systémom, ktorý púšťa veľa strán do parlamentu a tým znemožňuje vytvorenie zmysluplnej „tieňovej vlády" ako napr. vo Veľkej Británii.

Problémom pravicových a ľavicových strán (ak okrem SMERu rátame aj takú KSS a SDĽ...) je absencia konceptuálnej vízie akejkoľvek stratégie smerovania Slovenska a balíkov reforiem na realizáciu samotnej cesty k cieľu. Na jednej strane chceme „sociálny štát" (welfare state) ako vo Švédsku (aspoň podľa slov premiéra Fica), ale nevieme ako to spraviť, alebo chceme malý Singapur, ale nevieme, ako to dopadne o 4 roky, pretože ďalšia nová vláda zmietne všetko zo stola, lebo chce niečo úplne iné. - Ďalším problémom je už spomenutá klubová uzavretosť politických strán, ktoré ľudí skôr odrádzajú (ak priam neznechucujú) od angažovaní sa v nich, čo ich fungovaniu vôbec neprospieva, čo je vidieť na absencii kvalitných pravicových a ľavicových odborníkov, nedajboh vizionárov a hlavne energických a odvážnych ľudí, ktorí o zodpovednej politike pre Slovensko len nehovoria, ale dokážu obetovať aj svoju popularitu. Najlepším príkladom je SMER, ktorému zdá sa aj podľa slov jej predsedu ide o udržanie voličov a preto, i keď má v modernej histórii Slovenska nevídanú a jedinečnú príležitosť v moci, ktorá mu bola poskytnutá, tak absentuje, zdá sa „vôľa k sile" túto „moc" pretaviť vo výrazný, či akýkoľvek posun tejto krajiny vpred. V politike však sa veľké veci dejú len vtedy, keď sa vláda prestane báť preferenčných výskumov a na rovinu povie svojim voličom: „Toto je problém a preto to musíme takto zmeniť." Predať občanom nepopulárne opatrenia - aj to je umenie politiky. Na Slovensku žiaľ takýchto „umelcov" je pramálo. Jediným je azda samotný pán premiér Fico... teda virtuóz populizmu...

To, že sme taká mladá krajina dáva však nádej, že posun nastane - urýchliť sa dá v časoch stranícko-politického nezáujmu len aktivitou ľudí, ktorí tu žijú a sa angažujú, i keď realita pripomína boj s veternými mlynmi. Ak však štát neotočí a bude pokračovať ďalej bez zmeny svojho pohľadu na občanov, potom tí najlepší tu už nebudú a nebude nik, kto by pomohol tým, ktorí si nepomôžu a potom brány k moci sa otvárajú populistom a radikálom, ktorí tiež chcú len pomôcť, ale ľahkými a ľúbivými riešeniami a ak aspoň jednu životnú múdrosť si zo života človek môže vziať, tak to je poznanie, že len málokedy mu pred nohy padne pečený holub a niečo dosiahne tou najľahšou a najnenamáhavejšou cestou...

Čo je teda tá zodpovednosť?

Robenie racionálnych a efektívnych rozhodnutí, nie oháňať sa populistickými rečami, ktorým snáď nik ani neverí - Netváriť sa, že vlastne je všetko v pohode, keď všetko naokolo upadá - Nezvaľovať vinu na nekompetentných, či neschopných predchodcov - Netváriť sa byť pápežskejší než pápež - Usilovať sa o zmenu, dostatočne ju vysvetliť verejnosti a robiť premyslené rozhodnutia a stáť si za svojim názorom... a mohli by sme pokračovať ďalej, ale vidíme, že sú to bežné veci, ktoré akurát v politike akoby zneli ako z iného sveta...

V situácii však v akej sa nachádza slovenská „pravicová" politická scéna nezostáva pravicovému voličovi nič iné, len skutočne dúfať, že SMER nielen ukáže smer, ale aj spôsob ako sa ním vydať. Pretože to, čo robí v súčasnosti je akurát prešlapovanie na mieste s perspektívou obratu dozadu... veľkého smerovania do žumpy dlhov a prázdnych gest a rečí a tak aj ubehnú ďalšie dva roky a síce sme nejako prežili, ale sme tam, kde sme boli na začiatku... ak nie ešte ďalej v minulosti...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?