To zvrátené v nás

Autor: Lukáš Majerský | 9.2.2014 o 17:39 | (upravené 10.2.2014 o 15:39) Karma článku: 7,96 | Prečítané:  594x

Pred sto rokmi sa narodil jeden z najvýznamnejších amerických spisovateľov, ktorý svojou prácou ovplyvnil generácie čitateľov, spisovateľov, výtvarníkov, hudobníkov a mnohých ďalších. Jeho už kultová kniha Nahý obed bola poslednou knihou, ktorá čelila súdnemu procesu kvôli obscénnosti. Piateho februára 1914 sa narodil William Seward Burroughs.

 

Narodil sa v St. Louis v Missouri. V tridsiatich rokoch 20. storočia študoval na Harvarde antopológiu, komparatívnu lingvistiku a anglickú literatúru. Po roku 1936 jeden semester študoval medicínu vo Viedni. V roku 1939 študoval u Alfreda Korzybského, poľsko-amerického lingvistu a tvorcu všeobecnej sémantiky. V roku 1944 prichádza prvýkrát do kontaktu s heroínom, spoznáva Jacka Kerouaca a Allena Ginsberga. V roku 1951 nešťastnou náhodou v mexickom byte zastrelil svoju partnerku Joan Wollmer, keď opití hrali scénu z Williama Tella. Potom precestoval Južná Ameriku pátrajúc po droge yagé a korešpondencia, ktorá behom tohto obdobia prebiehala s Ginsbergom, v 1963 vyšla pod menom The yage letters. V roku 1954 odišiel do Tangeru v Alžírsku, kde za štyri roky pod vplyvom marihuany a oxykodónu napísal rukopis Nahého obeda, ktorého stránky poletovali po celom tangerskom byte a záhrade - kniha, ktorá Ginsbergovými slovami „dovedie každého k šialenstvu." Kniha vyšla v roku 1959 v parížskom vydavateľstve Olympia Press Maurica Girodiasa, syna prvého vydavateľa Henryho Millera, neskôr Samuela Becketta, Vladimira Nabokova, Georgesa Batailleho a ďalších. V rokoch 1958 až 1960 žil v Paríži, kde s umelcom Brionom Gysinom vymyslel „metódu strihu" (cut-up method), teda metódu kedy sa napísaný text rozstrihá a jednotlivé časti znovu poskladajú a tak vznikne úplne nový text, ktorý určite privádza každého prekladateľa k šialenstvu. Knihy, ktoré touto metódou vznikli (napr. Nova Trilógia - The Nova Trilogy) nielenže narúšajú bežné vnímanie jazyka a asociácii ustálených slovných väzieb, posúvajú hranice jazyka a literatúry až do hraničných oblastí ako to urobili napr. W. Faulkner v Hluku a vrave a J. Joyce vo Finnegans Wake, ale sú hlavne manifestáciou Burroughsovho hlavného cieľa: boj proti totalite a kontrole. Po pätnástich rokoch ťažkej závislosti na drogách sa stal ich odporcom, čo dokazuje aj v knihe Nova Express, kde so svojráznou originálnou genialitou opisuje fungovanie drogy. Jeho práca ovplyvnila umelcov ako David Bowie, Lou Reed, Bob Dylan, Tom Waits, kapely ako Sonic Youth, Joy Division alebo aj súčasných Klaxons, či Alexa Turnera z Arctic Monkeys, ale aj spisovateľov J. G. Ballarda, či Williama Gibsona.

 

„Amerika vôbec nie je mladá krajina: bola stará, špinavá a plná neprávostí už dávno pred osadníkmi a pred indiánmi. Zlo v nej neustále vyčkáva." (Nahý oběd, 2004, nakladatelství Maťa)

 

O Billovi Burroughsovi boli napísané mnohé publikácie, články, recenzie, štúdie o jeho rozsiahlom diele a myšlienkach, ale podstatný je hlavne zásadný leitmotív jadra jeho práce a to boj proti ovládaniu, kontrole, manipulácii, ktorá pomaly a elegantne totalizuje spoločnosť. Jeho metódy strihu, koláže a montáže samozrejme nie sú pre každého a niekto jeho knihu odhodí ako nečitateľnú, ale majú jasnú štruktúru a svojim nekonvenčným spôsobom nielenže oslobodzujú, kritizujú, ale hlavne nútia čitateľa rozmýšľať. Nejde o čajovú relaxačnú literatúru, ale literatúru, ktorá čitateľa prinúti lámať si nad tým hlavu a možno aj vylomiť si zuby ako sa snaží tým prehrýzť. A taká literatúra je len dobrá, pretože nepredpokladá, že čitateľ je sprostý konzument, ktorý prijíma všetko ako mu to je hodené a ktorý vlastne len zbiera omrvinky z „veľkej žranice tam hore", ktorý si nechá diktovať čo si má myslieť a ani o tom vlastne nevie... Sám Burroughs povedal, že jednotlivé kapitoly Nahého obeda sa dajú čítať v akomkoľvek poradí, je to len na čitateľovi... Burroughs tým dáva povolenie čitateľovi „robiť si s tou knihou, čo sa mu zachce" a tým ponúka vlastne slobodu.

 

„Vyrazili sme na New Orleans, okolo meňavých jazier a oranžových zábleskov horiaceho plynu, močiarov a hromád odpadkov; medzi rozbitými fľašami a plechovkami sa plazia aligátory, neónové arabesky motelov, pofľakujúci sa pasáci vreštia z ostrovčekov smetí oplzlosti na prechádzajúce autá. New Orleans je mŕtva galéria." (Nahý oběd, 2004, nakladatelství Maťa)

 

To zvrátené v nás - Presne toto rieši Burroughs vo svojich prvých knihách, teda v autobiografickom FeťákoviNahom obede, Lístku, ktorý explodoval, Hebkej mašinke, Nova express, ale v iných podobách aj v Divokých chlapcoch a ďalších dielach. „Pornografia", „nechutnosť", „odpad", „obscénnosť", „nemožnosť vydať" - aj toto sa vravelo a skloňovalo, keď prvýkrát vyšiel Nahý obed v Amerike. Čo sa však v skutočnosti robilo? Niekto chcel publiku zatvárať oči a autorovi ústa. V slobodnom a demokratickom svete, už s akýmikoľvek chybami, sa to však dá len ťažko. Ľudia majú často divné chute, myšlienky a ich činy sú niekedy neopísateľne nechutné, zvrátené a nepochopiteľné. Písať o tom ako sa máme všetci radi a všetko funguje ako hodinový strojček pripomína skôr praktiky Severnej Kórey, kde Pchjongjang zapáchajúci staliniznom bojuje propagandou a terorom proti vlastným občanom. Burroughs nechce šokovať, a ak šokuje, šokuje tým, čo vlastne človek činí. Ľudia okrem vesmírnych misii a zachraňovania ľudí z horiacich domov aj vraždia, znásilňujú, fetujú a chcú mať moc a tých druhých ovládať, manipulovať nimi, mať prevahu. Práveže odokrývaním toho zvráteného v nás, dokážeme tomu zabrániť, pretože si povieme: toto sa nemá diať; toto nesmieme robiť. Burroughs je psychická hygiena, pretože vás ako Cháron preváža riekami najposlednejších pekiel a je len na vás, či si z toho zoberiete akési „morálne ponaučenie"... Alebo sa na tom len náramne budete zabávať, alebo si tou knihou doma vykurovať - je to na vás - rozhodnite sa akokoľvek a pošlite do čerta kohokoľvek, kto vám chce rozkazovať - každý je však zodpovedný za svoje konanie a keď prekročíte hranicu, ste odkázaný sám na seba. Človek často koná z iracionálnych pohnútok a Bill Burroughs vám predostiera presne takýto svet, kde je „ničené akékoľvek racionálne uvažovanie."

Zatiaľ čo Hubert Selby podáva šokujúcu výpoveď z „reálneho sveta" - z vesmíru „ulice" a ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, tak William Burroughs všetko doťahuje až „do krajnosti" - „miesta slepých uličiek" odkiaľ niet akéhokoľvek návratu - absurdná existencia na Mobiovej páske nezmyselného zla a nepochopiteľných rozhodnutí, svet pozbavený akejkoľvek morálky a etických hodnôt. Vy nemáte byť takí a nemáte sa podieľať na budovaní takéhoto sveta... aspoň nemali by ste... či „Vy by ste to neurobili?"

 

„Program vládnucej elity v Orwellovej 1984 znel takto: Čižmy, ktoré dupajú po ľudskej tvári večne! Je to naivné a optimistické. Žiadny druh by nedokázal prežiť ani generáciu pod takýmto programom. To nie je program večnej ani dlhodobej dominancie. Je to jednoznačne vyhladzovací program." (Západní země, 2004, nakladatelství Maťa)

 

Okrem delirických asociácii a halucinogénnych nočných môr Burroughsovo dielo ponúka oveľa viac. V neskorších dielach je toho viac z dobrodružného románu so šialenými dejovými líniami, pred ktorými by zbledol aj Edgar Allan Poe ako trebárs v Mestách červených nocí (Cities of the Red Night) a nekonvenčného filozofovania, ktoré by urazilo nejedného „veriaceho" ako v Západných krajinách (The Western Lands), či kaleidoskopického anarchického westernu ako v Divokých chlapcoch (The Wild Boys), či v Miestach slepých ciest (The Place of  Dead Roads).

Pred sto rokmi sa narodil jeden z najvýznamnejších amerických spisovateľov, ktorý svojou prácou ovplyvnil generácie čitateľov, spisovateľov, výtvarníkov, hudobníkov a mnohých ďalších. Síce sa najčastejšie uvádza medzi spisovateľov tzv. beat generation, medzi ktorých patria napr. A. Ginsberg, J. Kerouac, G. Corso, jeho knihy sú jednoznačne s ničím neporovnateľné a napísané neopakovateľným štýlom, pred ktorým by sklonili klobúk aj G. Apollinaire, či T. Tzara. William Seward Burroughs, spisovateľ, esejista a maliar zomrel druhého augusta 1997 na infarkt v meste Lawrence v Kansase.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?