Výhľad na Tatry

Autor: Lukáš Majerský | 26.3.2014 o 16:46 | (upravené 1.4.2014 o 12:57) Karma článku: 22,36 | Prečítané:  1287x

O vtákoch, ktoré si špinia do vlastného hniezda - O prezidentských voľbách - A o tom, prečo je pre spoločnosť zdravé sa na sebe vedieť zasmiať a pozerať sa na veci kriticky a prečo nie je dobré sa so všetkým len zmieriť.

 

Premiér a kandidát na prezidenta pán Fico v diskusiách s protikandidátom Kiskom hovoril (a nahovoril toho veľa) aj o tom, že pán Kiska všetko príliš vyčierňuje a že vytvára obraz, že na Slovensku „nič nefunguje". Ale nejako mu ušla Kiskova pointa... Nie je pravda, že tu „nič nefunguje", ale na druhej strane to neznamená ešte, že „všetko funguje správne", resp. funguje efektívne a dobre. Štátne inštitúcie neupadávajú, semafory ešte stále riadia dopravu a občania voľne dýchajú ďalej. To však neznamená, že štátne inštitúcie fungujú „efektívne" a minimálne „uspokojivo"; semafory sú niekedy veľmi zle nastavené a chodec, ktorý sa vydal na cestu prechodom pre chodcov, po štyroch krokoch zistí, že znovu je červená a občania síce voľne dýchajú, ale to neznamená, že vzduch, ktorý dýchajú je čistý a nie plný exhalátov a iného svinstva.

Sú dve možnosti ako sa vysporiadať s niečím, čo nefunguje správne. Prvá možnosť je jednoducho sa na to vykašľať a neriešiť to (veď život ide ďalej...) - no a druhá možnosť je minimálne na to poukázať a o tom hovoriť alebo sa snažiť to nejako aktívne zmeniť, teda vylepšiť. Ak úradujúci premiér a kandidát na prezidenta pán Fico tvrdí, že prezident by nemal byť človek, ktorý poukazuje na to, čo tu „nefunguje správne" a mal by ním radšej byť človek, ktorý nasľuboval hory-doly a preto získal aj bezprecedentnú podporu v minulých parlamentných voľbách a len tak sa rozhodne sa na svojich voličov vykašľať a radšej odísť do Grassalkovičovho paláca a „mať na háku", tak to svedčí o mnohom, ale určite nie je znakom politickej skúsenosti a profesionality, na ktorú si premiér Fico tak potrpí. Ak úradujúci premiér a kandidát na prezidenta vehementne odmieta odpovedať na otázky, ktoré skutočne zaujímajú, aj keď nie všetkých, tak minimálne veľké percento občanov tejto republiky (akože na otázku, či pán Fico bol v konšpiračnom byte na Vazovovej v Bratislave, mohol jednoducho odpovedať „nie a basta", ale zjavne to nie je také jednoduché...), tak potom tu pokojne môžeme voliť gašparovičov ďalej, ktorí sú v podstate so všetkým spokojní a aktívne podporujú vládu v nič nerobení a neriešení problémov, ktoré tento štát má. Je jednoduché sľúbiť istoty, ale povedať čo to je, ako to spraviť a hlavne: kto to zaplatí, nuž na to niet odpovedi už šesť rokov, čo je pán Fico premiérom.

Nech už to je akokoľvek, síce tu je reč o politike, ale z trochu inej stránky. Leitmotívom je úvaha, prečo je dobré vychutnávať si malebný výhľad na Tatry a zároveň diskutovať na lavičke pred týmto výhľadom o tom, prečo by akýkoľvek občan v tejto krajine mal niekomu dať nejaký úplatok, ako je možné, že sa niekto desať rokov ťahá s jednou kauzou po súdoch, alebo ako je možné, že si niekto odpracuje dvanásťhodinovú nočnú, ale nedostane za ňu adekvátne zaplatené, pretože podľa zmluvy pracuje „len" šesť a šesť hodín... toto sú len také jednohubky pre ilustráciu.

Občianska spoločnosť nemôže existovať, keď celá spoločnosť všetko berie pasívne, na nič sa nezmôže a nedokáže sa sama na seba pozrieť do zrkadla. Nevulgárna a konštruktívna kritika je imunitnou zložkou imunitného systému spoločnosti, ktorá jej zabezpečuje zdravie. Ak sa všetko berie tak ako to je, bez možnosti zmeny, či s vyhliadkou zmeny v ďalekej ďalekej budúcnosti, tak tento imunitný systém nebude fungovať ako má a za chvíľu celý organizmus podľahne chorobe.

Názov: „Výhľad na Tatry" sa nevybral len tak ledabolo. Je to narážka na aktuálny nový album Rakúskej kapely Kreisky: Blick auf die Alpen (Výhľad na Alpy). Nasledujúcich pár zistení z Rakúska majú slúžiť ako taký príklad ako svoju nespokojnosť a kritiku prezentovať... celkom "slušne". Kapelu Kreisky buď človek nenávidí alebo miluje. Je to kapela, ktorá polarizuje a ktorá síce prechádzala svojim vývojom, ale vo všetkých štyroch albumoch tu bolo jedno elementárne posolstvo: tvrdá, vtipná, nekompromisná a melodická a vreštiaca kritika. Či ide o jednotlivca, vzťahy medzi pármi, alebo neduhy celej spoločnosti. Do toho ešte šialené rockové a postpunkové a experimentálne hudobné kreácie a na svete je kapela, ktorú síce z duše môžete neznášať, ale vždy ju po prvých sekundách spoznáte. Nemyslím si, že štyria chlapíci s rodinami a priateľkami, ktorí každý majú okrem hudby svoju prácu, ktorí platia dane a rozhodli sa „robiť hudbu" sú teraz, keď to zveličíme, verejným nepriateľom len preto, že nechcú hrať o tom, že všetko tu je super a Rakúsko je zasľúbená krajina a pupok celého sveta. Len chcú poukázať svojim špecifickým spôsobom na to, že „niečo tu smrdí v tom štáte Dánskom" a že malo by sa o tom hovoriť, minimálne sa nad tým zamyslieť.

Nemecký pojem „Nestbeschmutzer" (doslova ten, ktorý si špiní do vlastného hniezda) je ekvivalentom nášho vtáčika z perexu tohto blogu a týmto pojmom sú niekedy označovaní okrem mnohých ďalších kritikov aj „týpci" z kapely Kreisky, ale aj takí renomovaní rakúski spisovatelia ako Elfriede Jelineková a Thomas Bernhard. Bernhard dokonca nechcel, aby po jeho smrti sa jeho knihy a hry vydávali a hrali v Rakúsku, čo sa našťastie nakoniec nestalo. Pri čítaní Bernharda opisujúceho vtedajšie pomery v Rakúsku, či to je štát, či cirkev, veľkomestská skazenosť Viedne, či malomeštiacka obmedzenosť, sa neraz nájdu zaujímavé, smutné aj vtipné, ale stále znepokojujúce paralely aj so Slovenskom, o ktorom by asi málokto povedal, že toho má veľa spoločného s naším západným susedom.

Zaujímavým fenoménom je aj Rakúska verejnoprávna stanica ORF. Bez ohľadu na to, že má samozrejme neporovnateľný rozpočet s našou malou RTVS, je ale v porovnaní s ňou z úplne inej planéty. Stačí si napr. v utorok večer pozrieť napoly satirickú stand-up, napoly talkshow Willkommen Österreich (Vitaj Rakúsko) a hneď po vypočutí, niekedy nevkusných vtipov dvoch moderátorov, je jasné, že za niečo podobné by v RTVS po odvysielaní prvej časti, zrejme stiahli reláciu z vysielania. Prečo? Kvôli politickej satire, ktorá balansuje na pomedzí zábavy a kritiky, hraničiacej niekedy až z bezškrupulóznym vysmievaním sa z vrcholových politikov. Už samotný fakt, že zákon o ORF niečo také povoľuje len dokazuje, že sme v porovnaní s nimi, čo sa verejnoprávnej televízie týka, na Slovensku sto rokov za opicami. To len taký jeden príklad z mnohých.

Aj niekdajšie Československo malo svoj exemplárny príklad „Nestbeschmutzera" a ním bol napríklad taký Ladislav Mňačko, ktorý bol snáď najnekompromisnejší vo svojej knihe Súdruh Münchhausen, ktorá sa dá chápať ako satirický naratívny cestopis neduhmi socialistického Československa. Alebo jeho už legendárne Oneskorené reportáže, zbierka krátkych próz rozoberajúce veci od súdneho procesu po stavbu priehrady - samozrejme všetko v duchu socializmu... Alebo klasika Ako chutí moc, analyzujúca kult osobnosti, mentalitu politického vodcu a SNP... okrem iného.

Nemali by sme zabúdať, že umenie nie je len také, ktoré uchu lahodí, ale aj také, ktoré vrieska a škrípe nechtami po tabuly a svoje publikum nijako nešetrí. Na Slovensku v 21. storočí však veľa takéhoto vreštiaceho materiálu nemáme... Otázka znie prečo?

Opozíciu vláde nerobia len nevládne politické strany, či už parlamentné alebo mimoparlamentné, nerobia ju len mimovládne organizácie, nerobia ju len umelci, ktorí svojou prácou sa snažia poukazovať na problémy spoločnosti (a na Slovensku ich je žiaľ nedostatok) - ako príklad tu je uvedené také Rakúsko, kde každým dňom nevychádzam z údivu ako tam funguje verejný tlak na politiku, či schopnosť „robiť si srandu" sám zo seba - ale opozíciu vláde nech už je pravicová, ľavicová, alebo akákoľvek môžu robiť aj občania, ktorí sa nechcú uspokojiť so statusom quo a ktorí minimálne môžu urobiť to, aby o problémoch v tomto štáte a v tejto spoločnosti hovorili otvorene a nahlas a nebáli sa diskusie, polemiky, či odmietnutia a nepochopenia.

Nemyslím si, že by prezidentom mal byť premiér, ktorý si myslí, že každý, kto poukazuje na problémy tohto mladého štátu a kto je nespokojný s tým, ako sa tieto problémy riešia, je hanebný Nestbeschmutzer a premiérov osobný nepriateľ. Nikto sa nechce mať horšie a všetci sa predsa chceme mať lepšie, ale to nedokážeme, keď problémy budeme ignorovať a uspokojíme sa s tým, že aktuálne sa s tým holt nedá nič robiť. Nemyslím si, že by prezidentom mal byť človek, ktorý na jednej strane hovorí, ako si váži túto krajinu a jej obyvateľov a chápe ich problémom a snaží sa túto situáciu zlepšiť, si zvolí cestu napĺňania si osobných ambícii a v polke načatej práce jednoducho odíde. Nemyslím si, že Andrej Kiska je ideálny kandidát na prezidenta, ale myslím si, že aj ten vulgárne za úžerníckeho vodcu apačov scientológie označovaný kandidát je stále lepšia voľba ako pán Fico. Vyhral parlamentné voľby, zostavil jednofarebnú vládu a je premiérom - to mi pripadá ako dostatočná kvalifikácia na to, aby v tejto krajine mohol niečo zmeniť k lepšiemu (nech už to v spojitosti s ním vyznieva akokoľvek...). Ak sa mu to nedarí, nemal by jednoducho len utiecť kadeľahšie a vykašľať sa nielen na svojich voličov, ale aj na všetkých občanov tejto republiky. Preto by som volil aj to už legendárne vrece zemiakov za prezidenta, pretože by to stále bola lepšia voľba ako zbabelec, ktorý dokáže len rany rozdávať, ale pri prvých problémoch strká hlavu do zeme a ktorý si rok uťahoval z celej spoločnosti tvrdeniami, že sa nezaoberá kandidatúrou a potom vystrelí, že po dlhom uvážení mieni kandidovať... Takéhoto komika a majstra slova by som bral ešte v nejakej relácii v RTVS, ale nie v najvyššej ústavnej funkcii.

Áno, Slovensko je nádherná krajina a výhľad na naše Tatry a celú našu prírodu je čarovný, ale nemali by sme byť týmto krásnym výhľadom zaslepení a nevšímať si špinu, ktorá je oveľa nenápadnejšia a sofistikovanejšia ako otvorená skládka odpadu. Pretože ak si túto špinu nebudeme všímať, raz sa môže stať, že nielenže nám zabráni vo výhľade, ale nás celých zahltí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?